Každý z nás určite pozná množstvo fyzikálných zákonov. Každý napríklad vie, že voda tečie nadol. Trávime celý náš život ich objavovaním a učením sa ich využívať. Napríklad športovci sú tomuto procesu skúmania a skracovania prírodných zákonov vášnivo oddaný. Hovoria tomu tréning a venujú mu množstvo úsilia. Málo kto by ale profesionálneho športovca označil za vedca.

Poznanie, ktoré ako ľudia získavamé našimi skúsenosťami, je intuitívne. Pre individuálneho človeka je takéto poznanie v poriadku. Pre vedu je však nepoužiteľné. Pre vedu potrebujeme aby sa naše zákony mohol ktokoľvek naučiť, porozumieť im, použiť ich, oponovať im a otestovať ich. Len tak môžeme na pokrok vo vede využiť potenciál celého ľudstva, len tak môžeme vedenie odovzdať ďalším generáciám. Vedenie, ktoré človek nevie odkomunikovať a odkomunikovať ho presne, nie je vedenie o ktoré by sa vedec zaujímal. Neodkomunikované vedenie, je vedenie, ktoré si človek zoberie do hrobu a ktoré nikomu inému nie je nič platné.

Je teda podstatné nájsť vhodný jazyk, v ktorom fyzikálne zákony formulovať. Zákony nám majú povedať pre každú počiatočnú situáciu o ktorú sa zaujímame jej výsledok. Jazyk tak musí spĺňať následné kritéria:

• každú počiatočnú situáciu a každý výsledok musíme byť schopný v tomto jazyku jednoznačne reprezentovať.
• musíme byť schopný reprezentovať všetky naše zákony, tj. musíme byť schopny vyjadriť postup ako z počiatočnej situácie dostať hľadaný výsledok
• chceme byť schopný čo najjednoduchšie tento jazyk naučiť druhých ľudí

Všetky tieto vlastnosti spĺňa jazyk matematiky. Okej, možno niekto z vás bude namietať, že naučiť sa matematiku zas také ľahke nie je. Môže byť, ale naučiť sa ju dá a iný vhodný jazyk aj tak nemáme. Ťažko si napríklad predstaviť ako reprezentovat tepelný stav vzduchu bez čísel. Každý vie, že 30°C je teplejšie ako 25°C a omnoho teplejšie ako 0°C, kedy by mal človek začať rozmýšlať o zimnej bunde. A ako inak než pomocou čísel by sme chceli reprezentovať bezpočet možných tepelných stavov? Medzi bodom mrazu a varom vody je nekonečne veľa tepelných stavov, ktoré voda môže nadobúdať a my musíme byť pomocou nášho jazyka schopný všetky tieto stavy vyjadriť jednoznačne. Jazyk matematiky sa zdá byť nevyhnuteľný a vskutku, ťažko dnes prežiť deň v spoločnosti bez použitia aspoň nejakých čísel. Reprezentujeme nimi čas, dátum, strany kníh a nespočet ďalších vecí.

Jazyk a presný jazyk, ktorému ľudia porozumejú je vo vede naozaj esenciálny. Je množstvo nadšencov pre fyziku, ktorý si prečitajú nejakú populárnu knihu a ich fantázia sa rozbehne a začnú vymyšlať vlastné teórie. Často dostanú skvelý nápad, vytvoria vlastnú teóriu a potom sa snažia profesionálnych fyzikov o svojom objave presvedčiť. A ostanu frustrovaný, pretože profesionálny fyzici im nevenujú pozornosť. Čo nevidia genialitu ich teórie? Veľa z nich začne považovať fyzikov za elitársku skupinu s uzavretou mysľou a skostnatelými postupmi a myšlienkami.

Pravda je však taká, že títo ľudia málokedy sformuluju svoje teórie v presne definovanom jazyku. Málokedy sformuluju svoje teórie tak, aby dávali jednoznačne odpovede na otázky, na ktoré by mala ich teória odpovedať. A takmer nikdy svoje teórie netestujú – zväčša preto, že nie je čo testovať. Ich teórie sú kvalitatívne, nie kvantitatívne a nedajú sa z nich vyvodiť jednoznačné a presné predikcie. Komunikatívnosť je naozaj zásadná a bez schopnosti svoju teóriu presne odkomunikovať, človek skutočne, z pohľadu vedy, nemá nič než len nejasný nápad. A nápadov je na kažého vedca stovky – je to až úplná a jasne sformulovaná teória, ktorá vie odlíšiť užitočný nápad od neužitočného.