Náš svet sa javí nebiť náhodný, ale riadený určitými pravidlami. Pokiaľ vykonáme nejakú akciu, často vieme predpovedať akú reakciu naša akcia vyvolá. Tak napríklad lukostrelec, ktorý napne a zamieri svoj luk a šíp vie povedať, že pri jeho vypustení šíp poletí smerom dopredu. A čím lepší lukostrelec, tým lepšie vie predpovedať smer jeho letu. Tak vlastne funguje mierenie. My chceme trafiť terč a musíme vytvoriť situáciu, v ktorej šíp poletí práve tým správným spôsobom aby ho trafil.
A toto budú presne tie zákony, ktoré budeme hľadať. Zákony, ktoré nám z nejakej počiatočnej akcie povedia, akú reakciu môžeme očakávať. To je vo svojej podsade celá práca vedy. Skúmať, aké možné akcie sa dajú vo vesmíre vytvoriť a k akým reakciám vedú. Veda sa v tomto môže javiť neuspokojivá, pretože odpovedá len na otázku “čo” a nemôže odpovedať na hlbšie filozofické otázky, ktoré by nás mohli viac zaujímať. Básnicky povedané, veda skúma božie dielo, tak, ako človek môže skúmať praveké maľby, ale keďže tu nie je nikto, kto by nám ich hlbší zmysel vysvetlil, môžeme si ho len domýšľať z toho čo vidíme. A my vidíme len povrch, nie vnútro. Pokiaľ chceme poznať vnútro, zrejme by sme sa nemali pozerať von tak, ako sa pozerajú vedci na prírodu. Človek, ktorý chce spoznať aj hlbšie pravdy, tak musí hľadať inú metódu. Možno je odpoveď meditácia a možno taká odpoveď vôbec neexistuje. Je však vhodné byť si vedomí limitácií vedy a na aké otázky odpovedať vie a na aké nie. To ale platí aj o iných metódach. Nie je nezvyklé, že ľudia zaujímajúci sa o spiritualitu a hlbšie pravdy robia tvrdenia o vonkajšom správaní prírody, na čo je ich metóda spoznávania často značne nevhodná a ich závery často mylné.
Vráťme sa ale k vede. Pozorovaním olympijských lukostrelcoch veľmi presne triafajúcich svoj terč nás môže napadnúť otázka – ako presne sa dá z počiatočnej situácie predpovedať reakcia? Zdá sa, že prírodné zákony by mali predpovedať reakcie pomerne presne, inak by terč netrafil. Je teda presnosť prírodných zákonov absolútna? Pôvodne si vedci mysleli, že tomu tak skutočne je. Pri skúmaní prírodných zákonov na tých najmenších mierkach však museli vedci uznať, že do určitej miery vládne vo svete chaos. A museli vytvoriť nový typ fyzikálnej teórie – kvantovú fyziku – ktorej zákony často nevedia predpovedať konkrétnu reakciu, ale vedia len povedať s akou pravdepodobnosťou možno určitú reakciu očakávať. My sa v tejto sérií kvantovou fyzikou nebudeme zaoberať. Budeme sa zaoberať klasickou fyzikou a v nej platí, že zákony majú absolútnu presnosť. Treba mať však na pamäti, že sa jedná o zjednodušenie, o ktorom už dnes vieme, že platí len do určitej miery.
Ďalšia zaujímavá otázka sa otvára, keď si všimneme, že aj ten najlepší lukostrelec sa občas netrafí. Čo sa stalo? Zmenili sa na chvíľu prírodné zákony? Alebo úplne prestali platiť? Pri hlbšom pozorovaní situácie si však často môžeme všimnúť rôzne nečakané vplyvy. Napríklad, že sa náhle zmenil smer vetra. Aha, takže prírodné zákony zrejme neprestali platiť, len náš lukostrelec so zmenou vetra nepočítal. Otázka ale aj tak ostáva – aká je naša istota, že zákony, ktoré v určitej situácií platili zrazu neprestanú v tej istej situácií platiť? Odpoveďou je, že nijakú. Všetky naše vedomosti sú len o minulosti a maximálne o prítomnosti (a fanušíci Matrixu isto radi zapolemizuju o tom, či tieto vedomosti reprezentujú skutočnú realitu alebo len nejaké naše zdanie o nej). Budúcnosť je otvorená. Naše skúsenosti však naznačujú, že prírodné zákony sa nemenia. Veda nikdy nenarazila na situáciu, kde by zákony, ktoré v určitej situácií platili, prestali v tej istej situácií platiť. Pozorovaním vesmíru sa zdá, že fyzikálne zákony sa nezmenili od samotného počiatku vesmíru. Naše Slnko, ktoré kvôli rýchlosti svetla pozorujeme cca 8 minút, staré sa zdá fungovať presne rovnako ako hviezdy na samotnej hranici pozorovateľného vesmíru, ktoré vidíme staré aj 10 miliárd rokov. Konštantnosť fyzikálnych zákonov momentálne považujeme za danú. A preto, že je to výhodná vlastnosť, budeme je predpokladať až do doby, kým nás príroda nepresvedčí o opaku. Ako vedci si však musíme ponechať myseľ otvorenú pre prípad, že náš predpoklad nieje správny, ba dokonca by sme mali vymýšľať nové a nové testy, ako si všetky naše predpoklady znovu a čo najrozmanitejším spôsobom overiť, či vyvrátiť.
Ahoj, toto je komentár.
Pre správu, úpravu alebo mazanie komentárov si pozrite sekciu Komentáre na nástenke.
Profilové obrázky komentujúcich sprostredkúva služba Gravatar.